Telefón: 02 / 622 568 966


SPOKOJNÝ ŽIVOT
PRE nÁS VŠETkÝCH
"Vyšším princípom je, aby sme sa spoločne radovali zo šťastia a života a nie zo vzájomného nešťastia a smrti. Ľudia si pomáhajú spoločne svojou radosťou a nie svojím žiaľom." John Ruskin

O projekte


Zdravie predstavuje najdôležitejšiu hodnotu
Neberme zdravie ako niečo samozrejmé, chránme si ho a udržujme

SOCIÁLNA Ochrana

PENIAZE NIESU VŠETKO, NO ŽIVOT BEZ NICH NIEJE ĽAHKÝ

Hlavným zdrojov príjmu na pokrývanie životných nákladov osôb so ZP bývajú v absolútnej väčšine sociálne dávky, prevažne invalidný dôchodok. Ako dostupné štatistiky dokumentujú, stúpanie počtu inaktívnych ľudí so ZP a klesanie tých, ktorí mali prácu, bolo po roku 2008 sprevádzané rastom počtu poberateľov invalidného dôchodku (takmer o 14 tis.; Repková, 2011c). Invalidný dôchodok sa poskytuje v prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u osoby vyšší ako 40%.

 

Ak táto osoba nikdy nepracovala a nevznikol jej nárok na „bežný“ invalidný dôchodok, poskytuje sa jej invalidný dôchodok z mladosti. Počet poberateľov tohto druhu dôchodku permanentne stúpa, aj keď je voči počtu poberateľov bežného invalidného dôchodku skôr marginálny (napr. v roku 2008 ich bolo 2 553, k septembru 2011 sa tento počet viac ako zdvojnásobil na 6 350 poberateľov). Priemerná výška takéhoto dôchodku predstavuje okolo 240€, čo je približne tretina čistého príjmu z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takmer 223 tis. ľudí so ZP poberá na Slovensku invalidný dôchodok, pričom ide prevažne o invalidný dôchodok pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (v bežne používanej terminológii o tzv. plný invalidný dôchodok).

 

Jeho priemerná výška dosahovala k septembru 2011 sumu 322€ mesačne (v prípade invalidného dôchodku do 70% poklesu len sumu 184€), čo predstavuje približne polovicu čistého príjmu z priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR. Pri poberaní invalidného dôchodku je možné pracovať, bez akejkoľvek limitácie výšky zárobku. Ako sme však uviedli vyššie, takáto možnosť je využívaná skôr výnimočne. Príjem osôb so ZP je ďalej možné podporovať formou peňaž- ných príspevkov na kompenzáciu ŤZP. Finančná pomoc sa poskytuje v oblasti mobility, komunikácie a orientácie, sebaobsluhy a zvýšených výdavkov podmienených ZP.

 

Poskytovanie peňažných príspevkov je financované štátom z priamych daní prostredníctvom špecializovanej štátnej správy. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny posudzujú splnenie podmienky ŤZP, odkázanosť konkrétnej osoby na jednotlivé druhy peňažných príspevkov i jej príjmové pomery. V rámci systému sa poskytuje mesačne priemerne 160 tis. peňažných príspevkov (www.upsvar.sk), pričom niektoré majú povahu jednorazových príspevkov (napr. na kúpu a úpravu osobného motorového vozidla, na kúpu, úpravu a opravu pomôcky, na úpravu bytu či rodinného domu), iné povahu opakovaných príspevkov na úhradu bežných výdavkov (napr. na osobnú asistenciu, na finančne náročné stravovanie, na prevádzku osobného motorového vozidla, na hygienické potreby, či na obnovu opotrebovaného šatstva). Najčastejšie sa poskytujú práve peňažné príspevky na zvýšené bežné výdavky, čo potvrdzuje, že systém peňažných prí- spevkov na kompenzáciu je primárne určený na podporu príjmu pre bežnú existenciu ľudí so ZP a nepriamo aj ich rodín.

 

INFORMÁCIE

OCHRANA ZP

Hlavným zdrojov príjmu na pokrývanie životných nákladov osôb so ZP bývajú v absolútnej väčšine sociálne dávky.

pokračovanie

PROJEKT

Svetová správa o zdravotnom postihnutí prispieva k nášmu pochopeniu ZP a jeho vplyvu na jednotlivca i spoločnosť. Zdôrazňuje rozličné prekážky, s ktorými sa ľudia so ZP stretávajú. .

pokračovanie

 

ustredie